Ekológia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ekológia (← z gréc. oikos - dom, logos - slovo) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.
Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.
Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.
Obsah |
[upraviť] Názov
Termín ekológia zaviedol v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“
V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).
Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.
[upraviť] Ekologické disciplíny
Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:
- všeobecná ekológia - zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
- špeciálna ekológia - študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
- aplikovaná ekológia - zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie
[upraviť] Pododbory
Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:
- behaviorálna ekológia - študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
- druhová ekológia (autekológia) - skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
- populačná ekológia (demekológia) - zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
- ekológia spoločenstiev (synekológia) - študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
- krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
- ekológia ekosystémov - zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
- globálna ekológia (makroekológia) - pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska
Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:
- ekológia zvierat
- ekológia hmyzu
- humánna ekológia
- ekológia rastlín
[upraviť] Základné pojmy
bióm - biosféra - biotop - ekologická nika - ekosystém - spoločenstvo - životné prostredie
[upraviť] Ekologická kríza
Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:
- vyčerpanie prírodných zdrojov
- znečistenie životného prostredia
- ohrozenie života
Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Riešiť ich izolovane je odsúdené na neúspech.
[upraviť] História ekologických katastrof a kríz
[upraviť] Pravek
- výrub lesov
[upraviť] Starovek
- zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť
- vyčerpanie pôdy
[upraviť] Antika
- ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
- vyčerpanie pôdy
- erózia a následne zosuvy pôdy
[upraviť] Stredovek
- sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky
[upraviť] Novovek
- priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov
- drancovanie surovín, aglomerácia
- vojny - požiare
- odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd
[upraviť] Súčasnosť
- globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
- erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
- ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
- zmena polostepí na polopúšte (Severná Amerika, Sibír)
- požiare
- hromadný výlov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver)
- zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečisk, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
- rádioaktívne zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
- narušenie ozonosféry - skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery)
- konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.
[upraviť] Zdroje
- Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.
| Prírodné vedy |
|---|
| Astronómia | Biológia | Ekológia | Chémia | Geografia | Fyzika | Matematika | Vedy o Zemi |
